Olivín

INFORMÁCIE O DRAHOKAME

VLASTNOSTI

PREČO SI VÁS OLIVÍN ZÍSKA

Olivín si získava pozornosť svojou sviežou, prírodnou energiou a jedinečnou farbou, ktorá pôsobí ako lúč slnka v zelenej podobe. Je čistý, priezračný a povzbudzujúci.

Na rozdiel od tmavších alebo sýtejších zelených drahokamov má peridot (drahokamová forma olivínu) žltozelený odtieň, ktorý evokuje sviežosť, vitalitu a radosť. Je to kameň, ktorý nepôsobí chladne ani okázalo. Jeho krása je nenútená a žiarivá.

Z geologického hľadiska je výnimočný tým, že pochádza z hlbín Zeme aj z vesmíru. Bol objavený v meteoritoch, čo mu dodáva punc výnimočnosti. V histórii ho nosili faraóni a v súčasnosti ho vyhľadávajú ľudia, ktorí túžia po niečom osobitom a živom, no nie prehnane výstrednom.

Dokáže osloviť ľudí hľadajúcich autenticitu, ľahkosť a iskru, ktorá nepodlieha okázalosti, ale zostáva prirodzená a blízka.

OLIVÍN A JEHO CHARAKTERISTIKA

Olivín je minerál zo skupiny silikátov, ktorý sa vyznačuje typickou olivovozelenou farbou. Práve tá definuje aj jeho názov. Ide o zmes forsteritu (bohatý na horčík) a fayalitu (bohatý na železo). V šperkárstve je známy najmä pod názvom peridot, čo je jeho drahokamová forma.

Má tvrdosť 6,5 až 7 na Mohsovej stupnici, čo znamená, že je pomerne odolný, ale pri údere môže prasknúť. Jeho sklený lesk a schopnosť prepúšťať svetlo dodávajú kameňu žiarivý a svieži vzhľad. Vyznačuje sa nepravidelným lomom a nemá dobrú štiepateľnosť.

Olivín vzniká hlboko v zemskom plášti, často sa dostáva na povrch vďaka sopečnej činnosti v sopečných horninách, najmä v bazaltoch.  Ide teda o jeden z mála minerálov, ktoré priamo pochádzajú z veľkej hĺbky pod zemskou kôrou – niekedy až zo 400 km hĺbky.

Zaujímavosťou je, že olivín je jedným z najstarších minerálov vo vesmíre, objavený aj vo vzorkách z Mesiaca a  nájdený v niektorých meteoritoch, čo z neho robí minerál s vesmírnym pôvodom. Dokonca ho zaznamenali aj vo vzdialených oblastiach vesmíru v prachových diskoch okolo hviezd.

Vďaka svojej žiarivej farbe a prírodnému pôvodu si získava obľubu nielen v šperkárstve, ale aj medzi zberateľmi minerálov.

Peridot, drahokamová forma olivínu, je jeden z mála drahokamov, ktorý sa vyskytuje len v jednej farbe – rôznych odtieňoch zelenej. Farba závisí od obsahu železa, ale vždy ide o čisto zelenú alebo žltozelenú paletu.

V starovekom Egypte bol olivín ťažený na ostrove Zabargad v Červenom mori a nazývaný „smaragdom faraónov“. Egypťania verili, že chráni pred nočnými morami a zlými duchmi.

Vedci skúmajú možnosti, ako použiť olivín v procesoch zachytávania oxidu uhličitého z atmosféry. V kontakte s CO₂ vytvára stabilné uhličitany, čím by mohol pomôcť pri zmierňovaní klimatických zmien.

Peridot (olivín) je drahokam narodených v auguste, spojený s obnovou, pozitivitou a ochranou. V minulosti sa používal ako talizman proti závisti a strachu.

V ČOM SPOČÍVA ČARO OLIVÍNU

Čaro olivínu spočíva v jeho sviežo zelenej farbe ktorá okamžite upúta, no zároveň pôsobí upokojujúco.

Tento minerál v sebe nesie dotyk prastarých síl Zeme aj vesmíru. Táto jeho hlboká, takmer kozmická podstata mu dodáva tiché, ale silné vyžarovanie, akoby v sebe niesol múdrosť vekov.

Olivín je zároveň symbolom obnovy, nádeje a rastu. Už v staroveku ho považovali za ochranný amulet proti negatívnym vplyvom a verilo sa, že priťahuje šťastie a pokoj. V dávnejších dobách ho používali najmä kňazi a zosobňoval spravodlivosť, pozitívne myslenie, múdry um a osvietenie.

Jeho čaro však nie je len v legendách. Spočíva v jeho čistej, žiarivej kráse, ktorá sa neleskne pre efekt, ale žiari z vnútra. Pôsobí čisto, povzbudzujúco a prirodzene ako zelené svetlo pripomína, že aj v najrušnejších dňoch je možné nájsť rovnováhu a jas.

HODNOTA

Olivín, známy v šperkárskej podobe ako peridot, patrí medzi polodrahokamy s vyváženým pomerom ceny a krásy. Hoci olivín nepatrí medzi najdrahšie drahokamy, jeho príťažlivosť spočíva v prirodzenej kráse, sviežosti a symbolike, nie v okázalej luxusnosti. Je to kameň, ktorý ponúka výnimočnú krásu za rozumnú cenu.

Najviac sú cenené peridoty s čistou, stredne zelenou farbou, ideálne bez prílišného žltého alebo hnedého nádychu. Práve farba je pri olivíne kľúčová – čím sýtejšia a žiarivejšia zeleň, tým vyššia hodnota. Veľmi dôležitá je aj čistota kameňa – bez inklúzií, prasklín či zakalenia. Dobre vybrúsený peridot dokáže žiariť s prekvapivou intenzitou, hoci nemá disperziu ako diamant.

Bežné peridoty menších rozmerov (do 5 karátov) sú relatívne dostupné a ich cena sa pohybuje v desiatkach eur za karát. Kvalitné kamene s výraznou farbou, čistotou a pôvodom z renomovaných lokalít, ako sú Pakistan alebo Mjanmarsko, však môžu dosahovať hodnotu niekoľko stoviek eur za karát. Výnimočne veľké a esteticky dokonalé kusy môžu byť ocenené aj vyššie, najmä ak majú zberateľský alebo historický význam.

Aj keď olivín nie je investičný drahokam v pravom zmysle slova, vďaka svojej príťažlivej farbe, dostupnosti a symbolike si získava stále viac priaznivcov. Jeho hodnota teda nie je len v cene, ale aj v prirodzenej kráse, pôvode z hlbín Zeme a duchovnom význame, ktorý mu mnohí pripisujú.

FARBA

Nachádza sa tu dokonca niekoľko činných lomov. Najznámejší a najväčší je lom v Smrčí. Olivín tu vytvára zhluky podobné guliam, ktoré môžu dosahovať veľkosti od orechov až po veľkosť ľudskej hlavy. Nevýhodou však je, že jednotlivé kamienky v týchto zhlukoch sú malé a kalné a farba sa zvetrávaním mení do žlto-hneda. Priehľadné kamienky vhodné na brúsenie sa tu nájdu len vzácne.

Olivíny sú jedným z mála kameňov ktoré sa vyskytujú len v jednej farbe a to v odtieňoch zelenej. Ich farebné spektrum závisí od pomeru horčíka a železa v ich chemickom zložení.

Úplne najtypickejšia farba je Olivovozelená, podľa ktorej dostal minerál svoj názov.

Pri vyššom obsahu horčíka (forsterit) je sfarbený do žltozelena a má skôr svetlejšie odtiene.

Pri vyššom obsahu železa (fayalitová zložka) sú hnedozelené až zelenošedé. A pri hnedastých tónoch, ktoré sú v šperkárstve menej žiadané, ide skôr o surový materiál.

Drahokamová forma olivínu, nazývaná peridot, je známa svojím čistým, svetlo až stredne zeleným odtieňom, často so žltkastým podtónom. V minulosti boli olivíny často mylne považované za smaragd, ale olivín neobsahuje modrý tón, takže peridot nikdy nie je modrozelený ako smaragd!

PÔVOD

Olivín, známy aj ako dar Matky Zeme, je vlastne minerálom, ktorý vzniká v zemskom plášti a jedno z jeho najbližších nálezísk sa nachádza v susedných Čechách. Jeho ťažba je dodnes aktívna. Nachádza sa tu dokonca niekoľko činných lomov. Najznámejší a najväčší je lom v Smrčí. Olivín tu vytvára zhluky podobné guliam, ktoré môžu dosahovať veľkosti od orechov až po veľkosť ľudskej hlavy. Nevýhodou však je, že jednotlivé kamienky v týchto zhlukoch sú malé a kalné a farba sa zvetrávaním mení do žlto-hneda. Priehľadné kamienky vhodné na brúsenie sa tu nájdu len vzácne.

Olivín sa vyskytuje po celom svete, no kvalitné a drahokamové formy (peridot) pochádzajú len z niektorých vybraných lokalít. Jeho náleziská sa delia na sopečné, metamorfné a meteoritické, a výskyt závisí od geologických podmienok.

Jedno z najbohatších ložísk peridotu na svete je v USA v Arizone, konkrétne v oblasti San Carlos Apache Reservation. Ťažia sa tu kvalitné, priehľadné, žiarivo zelené peridoty vyhľadávané najmä pre šperkársky priemysel. Často ide o menšie kryštály, ale s veľmi dobrým leskom a čistotou.

Historicky významným náleziskom, kde sa ťažil olivín už pred viac ako 3 500 rokmi faraónmi a neskôr Rimanmi je Ostrov Zabargad (St. John’s Island) v Egypte. V staroveku sa verilo, že ide o „pravý smaragd“, na ktorý sa svojou farbou môže ponášať. Miesto je dnes chránené a ťažba je obmedzená.

Jedno z najcennejších súčasných ložísk drahokamového olivínu je Mjanmarsko (Barma). Peridoty tu majú vynikajúcu farbu a čistotu, často s mierne žltozeleným tónom.

Veľké a kvalitné kryštály s mimoriadne čistou zelenou farbou sa nachádzajú v Pakistanskom Kašmíre, oblasť Gilgit-Baltistan. Peridoty z tejto oblasti môžu dosahovať veľké rozmery a výnimočnú transparentnosť.

Čína je dôležitým moderným zdrojom olivínu, ktorý sa často spracúva pre priemysel aj šperkárstvo.V  Provinciách Hebei a Xinjiang sa produkcia sústreďuje najmä na menej kvalitné, ale hojne dostupné suroviny.

Hojný výskyt olivínu v peridotitoch a dunitových horninách sa nachádza v Nórsku. Používa sa najmä v priemysle (napr. ako žiaruvzdorný materiál), nie ako drahokam.

Island, Havaj, Grónsko, Réunion sú ostrovné oblasti sopečného pôvodu sú bohaté na olivín v bazaltoch, často viditeľný ako zelené zrnká priamo v láve (najmä Havaj).

Olivín bol objavený aj v meteoritoch (napr. pallasitoch) a vo vesmírnom prachu. Sú to najstaršie známe formy olivínu – staršie než Zem samotná.